Občas príde v živote chvíľa, keď v priebehu pár sekúnd musíte zahodiť všetky svoje zvyky a začať sa správať naopak a ešte si aj vsugerovať, že je to v poriadku. Nič dramatické, len skrátka náhle inak.
Rýchlo, pretože sa môže stať, že sa jednoducho ocitnete v protismere a rútiť sa na vás bude trúbiaci autobus. Iba preto, že sa držíte rokmi zaužívaného zvyku.
Takže rýchla zmena a po chvíli si uvedomíte, že sa zase až tak veľmi nič nedeje. A tiež, aká silná je sila zvyku. A ako veľmi neradi tie svoje zvyky meníme. A ako, keď musíme zmenu prijať, bránime sa a správame sa v najlepšom prípade nervózne, čo samozrejme zvyšuje pravdepodobnosť chybného úsudku a približuje možnosť fatálnej chyby.
Prídu tiež celkom neočakávané zážitky, napočudovanie mnohé veľmi vtipné, každopádne nezabudnuteľné.
Už som spomínala, že je občas dobré letieť. V lete obzvlášť - je totiž dobrá viditeľnosť - čo umožňuje vychutnať si pohľad na krajinu z nadhľadu. Ľudí neuvidíte - bez šance z tej výšky. Čo vytvorili, to je vidieť veľmi dobre. Zhora to vyzerá ako úžasná farebná skladačka. Cez deň patchwork - dokonalý, farebný, zladený, originálny. V noci svetielkové divadlo.
Celý život je tiež iba skladačka. Samé kúsky. Niečo nevyšlo, jednoducho dopadlo celkom inak ako malo a ťažko povedať prečo. Ale je to tam. Možno schované, ale je. Niekedy obrovská strata prinesie po čase do života úžasného človeka. Niekedy úplne iný život.
Potom vydarené kúsky, udrú do očí, výrazné, žiariace. Medzitým bezvýznamné (zdanlivo) pojivká, bez ktorých by to nebolo ono.
Kým krivka nedosiahne dno alebo vrchol, málokedy sa zastavíme, vyletíme a pozrieme sa z nadhľadu.
Výhľad je parádny, viditeľnosť je dokonalá pre každého, kto chce vidieť. A tiež je tam človek sám so sebou. Absencia tých ostatných vyostruje úsudok a naraz nájdete vo svojej hlave myšlienky schované, zabudnuté, nové, iné.
Po tieto dni zapadla jedna skladačka na svoje miesto. Súhrou okolností spred dávnych rokov, drobností každodenného bytia a všedných chvíľ náhle zapadol hotový kúsok tam, kam patrí. Mnoho obyčajných dní, ktoré si ani nepamätáme, ktoré iba boli. Ale práve tie dni a chvíle, také bežné, každodenné, tie si nevieme užiť. Spoliehame sa, že zvyk každodenný udrží všetko navždy práve takto.
Všetko vždy môže dopadnúť inak. Istoty nie sú, aj keď sa zvykmi pokúšame ten dojem nastoliť. Držíme sa ich zubami nechtami dúfajúc, že všetko ostane tak, ako je, najlepšie bezo zmien.
Citát rozhovoru s mojou dcérou:
Ja: "Nie je Ti ľúto, že to skončilo, že už si to prežila, že je to za Tebou?"
Ona: "Nie - ja som to neprežila, ja som si to parádne užila!"
Porušme zvyky všedných dní, ukazuje sa, že by sme si mohli parádne užiť :-)
