Lem na deke či vankúši je ako poleva na perníku... lemovanie časť druhá

... rovnako môže celkový dojem vylepšiť aj úplne pokaziť. Naučíme sa základný nadpájaný dvojitý lem - prvým dôvodom je, že je najčastejšie používaný a druhým, že mnohí s ním majú veľký problém.

Je úplne jedno, či potrebujete olemovať vankúš alebo deku, aby ste zistili celkovú dĺžku lemu, potrebujete odmerať celý obvod výrobku - to znamená odmerať dĺžky všetkých strán, spočítať ich a pridať malú rezervu na ušitie rohov.

Bežná šírka dvojitého lemu je obvykle 7cm (čo samozrejme neznamená, že si ju nemôžete prispôsobiť) - po preložení je potom hotová šírka lemu 3,5cm.

Takže sme si odmerali obvod, narezali príslušný počet pásov 7cm širokých po celej dĺžke látky a potrebujeme ich zošiť tak, aby tvorili celok podľa možnosti kompaktný a pekne ležiaci :-) 

 Tento výsledok dosiahneme, ak budeme jednotlivé pásy zošívať po diagonále - tento spôsob zošitia zabezpečí, že jednotlivé pásy na seba pekne nadväzujú a hotový výsledok výborne vyzerá.

PREČO je tento spôsob lepší, ako nadpájať jednotlivé pásy rovno? Najlepšia odpoveď je: vyskúšajte obidva a uvidíte. Pri rovnom nadpájaní síce ušetríte trochu látky, ale pri našívaní lemu nadpájané miesta rušia celkový dojem a pomerne náročne sa s nimi pracuje, pretože látka v tomto mieste nie je natoľko pružná, ako keď je nadpájaná šikmo. 

Dva pásy položíme kolmo na seba lícovými stranami (vytvoria písmeno L) 

 Samozrejme šetríme čas a niť reťazovým šitím - tzn. prikladáme zošívané pásy postupne jeden za druhým a zošívame. Čiže začiatok pásu položíme lícom na líc kolmo na koniec predchádzajúceho pásu a takto pokračujeme až kým nemáme spojené všetky pripravené pásy.

 Presahujúce trojuholníky odstrihneme, ponecháme šírku švového prídavku od línie švu. 

 Výsledok bude vyzerať takto - jednotlivé švy potom prežehlíme a lem po celej dĺžke prežehlíme na polovicu - hotová šírka je 3,5cm.

 Lem máme dookola prišitý a zaujíma nás, ako vyriešiť posledné "spojenie" lemu tak, aby nerušilo celkový dojem.

Prvým krokom k úspechu je medzera medzi lemami, ktorú vidíte na obrázku. Je široká presne ako švový prídavok, ktorý ste použili - v mojom prípade 1/4 inch.

Táto medzera zaručí, že vo finále všetko pekne sadne ako treba. 

 Druhým krokom je zistiť, aký kus lemu treba ponechať na zašitie. Tu je opäť jednoduchá odpoveď - na ľavej strane ponecháme navyše presne pôvodnú šírku lemu, zvyšok odstrihneme.

 Môžeme si pomôcť aj tak, že na zvyšok lemu priložíme rozložený kúsok (pôvodná šírka lemu pred vyžehlením) a zastrihneme podľa neho. 

 Bude to vyzerať takto: 

 Dva konce lemu sú pripravené na zošitie presne tak, ako sme nadpájali na začiatku jednotlivé pásy. 

 Pravý kúsok položíme kolmo na ľavú časť lemu a po diagonále zošijeme.

 Pomôžeme si špendlíkmi, aby sa nám pásy nepohli z miesta. 

 Takto vyzerá výsledok. 

 Ešte pred tým, než odstrihneme prebytočný trojuholník, zložíme lem do výslednej línie a skontrolujeme, či sme sa nepomýlili pri šití, výsledok má vyzerať presne ta, ako na obrázku dole.

 Ak je všetko v poriadku a lem je ušitý ako "nekonečný" tzn. nevieme, kde je začiatok a kde koniec, môžeme odstrihnúť prebytočný trojuholník. 

 Od línie švu nám ostal švový prídavok...

 lem zložíme na polovicu.

 A takto vyzerá výsledok pripravený na dokončenie. 

Ostávajúci koniec lemu prišijeme, zahneme do zadnej strany a prišijeme skrytým stehom.

Môžeme samozrejme našívať aj šijacím strojom, záleží, čo sa vám viac páči. 

Krásny víkend!

Koľko tvorivosti je v nás?

V sobotu sa v Zebrovom domčeku konala kreatívna udalosť roka. Doslova. Bolo to prekvapenie pre všetkých.
Pre mňa, či vôbec niekto príde, keďže nebolo jasné, o čo presne pôjde. A pre účastníkov tiež, pretože som vydržala až do konca neprezradiť nikomu, o čo pôjde :-). A ešte k tomu pršalóóó...

Výsledkom je toto nádherné dielo:

Každý, kto prišiel, dostal štvorec látky a zadanie vytvoriť mozaiku. Bez témy, jediným obmedzením bol rozmer látky.. a tvorilo sa... a vznikli doslova zázraky!

Pozorovala som známych aj neznámych pri práci a premýšľala ( teda okrem toho, že som sa výborne bavila a nesmierne tešila z toho, čo vidím).. Čo sa to deje, že obdivujeme všetky tie diela a dielka uverejnené na internete a v časopisoch a pritom disponujeme - a vyhlasujem zodpovedne, že to tak je - obrovskou dávkou fantázie a tvorivosti! ALE si neveríme... a pritom na to nemáme ani najmenší dôvod!

Všetci, čo tu boli, povedali, že sa výborne zabavili a oddýchli si. 

 Možno by sme mohli skúsiť odložiť počítač, zavrieť časopisy a knižky, zobrať kôpku látok a dať si zadanie... a potom sa na chvíľu zasnívať a nechať fantázii priestor... a nevadilo by, že by to nebolo úplne dokonalé, presné...

Bola by to určite zábava a obrovský relax...

Keby ste sa rozhodli pre maličký experiment a pokúsili sa o niečo netradičné - iba tak, pre zábavu a uvoľnenie, možno bude vaša stena, knižka alebo stôl bohatšia o nádherné dielo!

Teším sa na fotky :-)

Lemovanie, časť prvá

O lemovaní môžem povedať toľko, že som prešla mnoho zdrojov, videí, návodov a vyskúšala nespočetne variant.. nie preto, že by som nemala vzťah k ručnému šitiu, ale skrátka niekedy nestíham..
Dokonca som vo svojich začiatkoch vyrobila niekoľko typov lemovania, ktoré fungovali a dobre vyzerali a nedokážem ich napodobniť, lebo ani netuším, ako som ich v tej vynaliezavej fáze stvorila :-)

Môžem zhodnotiť, že vo väčšine návodov a postupov chýba vždy nejaký ten podstatný trik alebo maličkosť, ktorá jednoducho ovplyvní prevedenie a celkový úspech našívaného lemu.
Jednoducho zhrniem: skúšajte. Ak sa nedarí, skúšajte ďalej, meňte, improvizujte, rozmýšľajte - príde chvíľa, keď budete mať svoj vlastný vychytaný úspešný postup. A aj potom skúšajte ďalej, lebo vždy sa dá nájsť niečo nové..

Naproti očakávaniu bude ako prvý zakladaný spôsob lemovania - ak neviete, o čo ide, nič si z toho nerobte, skrátka mám rýchly a efektívny spôsob lemovania strojom, ktorý volám takto.

Jeho najväčším plusom je, že sa naozaj dá ušiť komplet celý strojom a výborne vyzerá z oboch strán..
Mám, ako každý, svoje favorizované postupy, ktoré používam - a delím sa s nimi. Ak používate iný alebo lemujete inak, je to v poriadku - každý robíme veci tak, ako nám najlepšie vyhovujú...

Takže - TAKTO TO ROBÍM JA :-) 
Najčastejšie tento spôsob lemovania používam na prestieraniach. Odskúšala som všeličo, ale na prestierania je jednoznačným favoritom bavlnený vatelín 275. Áno je drahý. Na druhej strane ho môžete bez problémov žehliť naparovacou žehličkou na najvyššej teplote a aj po vypraní vyzerá prestieranie výborne a môžete ho vyžehliť naparením opakovane tak, že vyzerá ako nové. Tiež sa nemusíte báť, že v procese tvorenia ho spálite žehličkou, čo pri polyesterových vatelínoch jednoznačne hrozí.. Druhý podstatný dôvod pre použitie na prestierania je, že je tenký, ale napriek tomu má váhu a je kompaktný, takže ak položíte na takéto prestieranie pohár, nehrozí, že sa prevráti..

 Pripravím si presne hotový top  - vrchnú, hlavnú stranu - prestierania

 Položím ju na vatelín tak, aby po obvode vatelín prečnieval aspoň o 1 cm - je to preto, aby som predišla "zrazeniu" vatelínu pri žehlení, keďže je bavlnený.. mám skrátka rezervu - v tomto kroku celú plochu prestierania AJ S VATELÍNOM prežehlím na najvyššej teplote naparovacou žehličkou - vychladnuté zastrihnem presne podľa rozmeru topu.
Vidíte dobre, zastrihnem... každý vie, čo ostane na podložke, keď režete vatelín, takže ak sa neponáhľam, strihám.

 Pripravím si druhú stranu - volím vždy hodiacu sa látku, najlepšie z kolekcie- mám tak obojstranné prestierania kompatibilného vzoru, takže ak sa náhodou jedna strana zašpiní a skrátka nie je čas to riešiť, jednoducho ho otočím a všetko je, ako má byť...
Spodná látka v tomto prípade prečnieva na všetkých stranách o 3 cm (ak zvolíte širšiu šírku, bude lem vo finále širší)

 Položíme spodnú látku na žehliacu dosku RUBOVOU stranou NAHOR

 Na ňu, tak aby boli na všetkých stranách rovnako široké okraje (môžete si to naznačiť, odmerať, nakresliť, alebo to jednoducho odhadnúť) položím top spolu s vatelínom

 Spodný prečnievajúci okraj dlhšej hrany zahnem a prežehlím tak, aby som ho zahla presne podľa hrany topu

 Zahnem a prežehlím znovu, tentokrát smerom do vnútra, aby mi vonkajšia hrana ostala začistená a krásna

 To isté na druhej dlhej strane

 Takto to vyzerá, keď sú dlhé strany hotové...

 A teraz krátke strany

 Najprv rohy - zahnúť pod 45 stupňovým uhlom a poriadne ZAŽEHLIŤ

 Takto...  A tu je jeden TRIK - keď zažehľujete rohy, dajte si malinkú rezervu od hrany prestierania, fakt drobučkú, ale dajte ju tam.. keď ho totiž natlačíte tesne na hranu, budete mať problém dosiahnuť fakt perfekný a presný roh.

 Zahnúť prečnievajúci lem rovnako ako pri dlhej strane a prežehliť. A druhý krát opäť dovnútra. Vidíte, že šikmý roh sa vytvorí vlastne sám.

 Nešpendlím, nestehujem, používam klipsy vo všetkých 4 rohoch - je tam najviac vrstiev a lem napriek dôkladnému prežehleniu jednoducho sám držať nebude :-)

 Skontrolujte si, či roh presne sedí a môžete začať šiť.

 Takto vyzerá hotovo...

 A takto je hotovo z druhej strany...

 Ešte detail - používam dĺžku stehu 3.00 (na Janome), viac sa mi to páči, ale je to otázka osobnej preferencie..

A tu je bez zdĺhavého vysvetľovania odpoveď na Jankinu otázku, čo mám proti ručným prácam - když je něčeho moc, tak je to skrátka příliš :-)

Krásny deň praje Vaša Zebrička :-)
P.S. Ak ušijete a podarí sa Vám, poteším sa fotke...

(poteším sa, ak budete tento spôsob zverejňovať na svojich stránkach a blogoch a ešte viac, ak nezabudnete spomenúť, že ste sa ho naučili odo mňa :-) - je milé, ak sa dostávajú ďalej nápady a triky, smutnejšie, ak to autorky vydávajú za svoje, prípadne "zabudnú" spomenúť, kde sa to naučili, prípadne sa ani nenamáhajú použiť vlastné fotky... ale to by bolo nadlho.
Robte to skrátka tak, ako by ste boli radi, keby ostatní naložili s Vašou vlastnou prácou a nápadmi - vždy sa to vracia ako bumerang..)

Naopak

Ladies and gentleman, welcome on board!
Občas príde v živote chvíľa, keď v priebehu pár sekúnd musíte zahodiť všetky svoje zvyky a začať sa správať naopak a ešte si aj vsugerovať, že je to v poriadku. Nič dramatické, len skrátka náhle inak.
Rýchlo, pretože sa môže stať, že sa jednoducho ocitnete v protismere a rútiť sa na vás bude trúbiaci autobus. Iba preto, že sa držíte rokmi zaužívaného zvyku.

Takže rýchla zmena a po chvíli si uvedomíte, že sa zase až tak veľmi nič nedeje. A tiež, aká silná je sila zvyku. A ako veľmi neradi tie svoje zvyky meníme. A ako, keď musíme zmenu prijať, bránime sa a správame sa v najlepšom prípade nervózne, čo samozrejme zvyšuje pravdepodobnosť chybného úsudku a približuje možnosť fatálnej chyby.
Prídu tiež celkom neočakávané zážitky, napočudovanie mnohé veľmi vtipné, každopádne nezabudnuteľné.

Už som spomínala, že je občas dobré letieť. V lete obzvlášť - je totiž dobrá viditeľnosť - čo umožňuje vychutnať si pohľad na krajinu z nadhľadu. Ľudí neuvidíte - bez šance z tej výšky. Čo vytvorili, to je vidieť veľmi dobre. Zhora to vyzerá ako úžasná farebná skladačka. Cez deň patchwork - dokonalý, farebný, zladený, originálny. V noci svetielkové divadlo.

Celý život je tiež iba skladačka. Samé kúsky. Niečo nevyšlo, jednoducho dopadlo celkom inak ako malo a ťažko povedať prečo. Ale je to tam. Možno schované, ale je. Niekedy obrovská strata prinesie po čase do života úžasného človeka. Niekedy úplne iný život.
Potom vydarené kúsky, udrú do očí, výrazné, žiariace. Medzitým bezvýznamné (zdanlivo) pojivká, bez ktorých by to nebolo ono.

Kým krivka nedosiahne dno alebo vrchol, málokedy sa zastavíme, vyletíme a pozrieme sa z nadhľadu.
Výhľad je parádny, viditeľnosť je dokonalá pre každého, kto chce vidieť. A tiež je tam človek sám so sebou. Absencia tých ostatných vyostruje úsudok a naraz nájdete vo svojej hlave myšlienky schované, zabudnuté, nové, iné.

Po tieto dni zapadla jedna skladačka na svoje miesto. Súhrou okolností spred dávnych rokov, drobností každodenného bytia a všedných chvíľ náhle zapadol hotový kúsok tam, kam patrí. Mnoho obyčajných dní, ktoré si ani nepamätáme, ktoré iba boli. Ale práve tie dni a chvíle, také bežné, každodenné, tie si nevieme užiť. Spoliehame sa, že zvyk každodenný udrží všetko navždy práve takto.
Všetko vždy môže dopadnúť inak. Istoty nie sú, aj keď sa zvykmi pokúšame ten dojem nastoliť. Držíme sa ich zubami nechtami dúfajúc, že všetko ostane tak, ako je, najlepšie bezo zmien.

Citát rozhovoru s mojou dcérou:
Ja: "Nie je Ti ľúto, že to skončilo, že už si to prežila, že je to za Tebou?"
Ona: "Nie - ja som to neprežila, ja som si to parádne užila!"

Porušme zvyky všedných dní, ukazuje sa, že by sme si mohli parádne užiť :-)

We hope you enjoyed the Fly! Did you?